Belgicko: Malá krajina veľkých pív

07.10.2014, 14:22, Peter Blahút

prebraté zo zdroja: pravda.sk

Francúzi v tretí novembrový štvrtok oslavujú príchod božolé, Belgičania o dva mesiace skôr v tretiu septembrovú nedeľu žehnajú pivu. V západoflámskom mestečku Poperinge sa odohrávajú veľkolepé chmeľové dožinky. Flámi na nich svetu hrdo oznamujú, že sú neprekonateľnými majstrami v pestovaní chmeľu i varení piva.


Belgicko je rešpektovanou pivovarníckou veľmocou. V roku 2008 tamojšia spoločnosť InBev pohltila americký Anheuser Busch, čím ovládla 20 percent svetového trhu a stala sa jeho lídrom.

No viac ako na tento belgicko-americký gigant sú Belgičania hrdí na svoje malé pivovary. Práve v nich sa varia pivá, aké nemožno ochutnať nikde inde na svete. Ponuka je omračujúco široká, predstavuje ju vyše tisíc rôznych značiek piva.

 

V čase, keď sa výroba potravín v réžii mocných nadnárodných spoločností globalizuje a už nie miliónom, ale miliardám ľudí na celom svete sa ponúkajú pivá a kolové nápoje „rovnako dobrej chuti“, Flámi v Belgicku predstavujú alternatívu iného pôvodného piva.


Pivo, nápoj tisícich tvárí

Tunajšie malé pivovary a chmeliarske farmy, napospol rodinné podniky, ukazujú mnohorakosť piva – farebnú, chuťovú, aromatickú a geniálne snúbia pivo s jedlami. Akoby chceli odkázať Francúzom rozvíjajúcim labužnícku kuchyňu na víne, že aj pivo je nápojom tisícich tvárí schopných jedlo nielen sprevádzať, ale dodávať mu novú, prv nepoznanú chuť, vôňu a zážitok.

 

Neďaleko od mestečka Poperinge leží malá chmeliarska farma, ktorá patrí rodine Desmyterovcov. Manželia Wout a Benedikte sú štvrtou generáciou, ktorá pestuje chmeľ. Ich voňavé chmeľové šišky nakupujú malé pivovary, ktoré označujú svoje pivo ako ekologický produkt. Predpona eko v spojení s potravinami dnes pôsobí ako magické zaklínadlo, ktoré má zvýšiť ich atraktívnosť.

 

Jedno je isté, malé pivovary si nevypomáhajú rôznymi syntetickými prípravkami, ktoré sa dnes používajú vo veľkovýrobe piva,“ prehodí medzi rečou Benedikte Desmyterová. Akoby chcela povedať to, čo zvyknú vravieť vinári, že víno sa nevyrába len z hrozna…

 

Chmeľ s krásnym latinským menom humulus lupulus je rastlina zázračnica. Pivu dodáva krásny aromatický prejav, zároveň je to liečivka, pretože výťažok z nej slúži ako liek proti nespavosti.


Koľko driny je za dúškom piva?

Mladé výhonky flámski farmári nakladajú do pohárov a ponúkajú ako prílohu k jedľu. Chutia ako špargľa. Nakladaný pohárik chmeľovej pochúťky ponúka Benedikte Desmyterová za 5 eur. Na jej farmu často zavítajú ľudia z mesta. Našinca zaskočí predstava, čo už môže byť atraktívne na chmeľovej agroturistike.

 

Nanajvýš si spomenie na študentské časy, keď sa chodilo namiesto do školy na veselé chmeľové oberačky. Aj Benedikte pomáhajú pri zbere študenti, ale stačia jej dvaja, zvyšok zvládnu rodinní príslušníci a stroje.

Pred farmou Desmyterovcov je tabuľa, na ktorej sú zobrazené všetky práce v chmeľnici. Výrečná Benedikte povie, že chmeľ rastie obdivuhodne rýchlo, denné prírastky má aj vyše 10 centimetrov. Aj preto sú v chmeľniciach sedemmetrové stožiare.

 

Je na nich zavesená pavučina vodiacich drôtov, po ktorých šplhá chmeľ. Jarné upínanie výhonkov v 7,5-hektárovej chmeľnici musí zvládnuť farmárka a jej rodina. Kto by si predstavil, koľko ľudskej driny je v dúšku piva?


Pivovarníci, na ktorých nezabudnete

Benedikte je žena do koča aj do voza. Po prehliadke farmy ponúkne pivno-chmeľovým trunkom, pollitrová fľaška za 15 eur, a nasleduje degustácia piatich druhov piva. Ochutnáva sa z malých pohárov, z akých sa u nás pije víno. Krígle sú v Belgicku rarita.

 

Pivá sú mocné, obsah alkoholu kolíše od 3 do 15 až 20 percent. To nie je žiadna slovenská desiatka či dvanástka so 4 či 5 percentami alkoholu. Keď nápoj rozžiari tváre hostí, vytiahne farmárka harmoniku a spustí flámske pijanské pesničky. Na posedenie u Desmyterovcov nik tak rýchlo nezabudne.

Chris Vandewalle je archivár, historik a tiež milovník piva. Je jeden z mnohých tzv. sezónnych výrobcov piva. Podobne ako sa na Slovensku vrhli na výrobu vína rôzni hobby vinári, aj v Belgicku sú pivovarníci, ktorí varia pivo takrečeno popri svojom hlavnom povolaní.

 

Nevedno, čo je pre niektorých dôležitejšie. Vandewallov minipivovar je v štvrti rodinných domov v Lo Reninge a nikomu by nezišlo na um, že sa tu robí pivo. Je špecialistom na piva, ktoré dokvášajú vo fľaši. Druhotná fermentácia, ako pri výrobe šampanského.

 

Vandewalle zápalisto opisuje, ako vyrába pivo. Dá ochutnať pivá, ktoré Slovákov vždy privádzajú do rozpakov – kyslasté s príchuťou čerešne. Je to ešte pivo? Akoby nie, jedno z tých, aké sa varí len v Belgicku. Vysokofermentované, hrdo nesúce označenie Belgian hops, teda vyrobené z belgického chmeľu.

 

Do teplej noci na námestí vo Watou žiari na rožnom dome neveľká svetelná reklama reštaurácie Hommelhof. Vedie ju Stefaan Coutteney. Širokoplecí dobrosrdečný muž je jeden z najlepších šéfkuchárov v Belgicku. Jeho reštauráciu zdobí michelinovská hviezda. Stefaan Coutteney rafinovane snúbi jedlá s pivami miestnych pivovarov. Čo si dať?

 

Kľúčom k úspechu je jednoduchosť

Ako predjedlo sa ponúka marinovaná makrela s limetkou a reďkovkami s pivom Geuze. Na hlavný chod prichádza do úvahy kačka s čerstvými figami a pivom St. Bernardus, alebo úlovok dňa, ryba servírovaná v mušli s pivovou omáčkou.

Ako dezert syrová terina s marhuľovým sirupom. Makrela, s úlovkom dňa a syr sú jasnou voľbou. Nesklamali, bola to symfónia chutí, aké na Slovensku nepoznáme. Coutteney si spočiatku myslel, že kľúčom k úspechu je nezvyčajnosť. Čoskoro zistil, že jednoduchosť obsahuje všetko. Na stôl dáva najlepšie miestne produkty, vstáva skoro ráno, nakupuje ich na trhovisku alebo od susedov.

 

„Miestni sú lacnejší a navyše vidíte, ako zelenina, ovocie či kurča vyrástli od začiatku do konca, takže dokonale poznáte čo ponúkate hosťom,“ prezradí tajomstvo svojho úspechu slávny kuchár.

 

Chmeľové dožinky v Poperinge majú dve tváre. Námestie mestečka obsadia stánky, kde sa degustujú desiatky miestnych pív, samozrejme, s ochutnávkou jedál. K pivu dobre idú syry, paštéty od valónskych výrobcov, ale na počudovanie aj koláče. Veď koľko pív má sladkastú chuť. Sú to takpovediac dezertné nápoje.


Chmeľová ulica slávy

Potúžení pivom a jedlom všetci čakajú na sprievod alegorických vozov. Réžia je dokonalá. Pred očami divákov defilujú všetky práce v chmeľnici. Brazílčania majú v Riu de Janeiro sambodróm, v Poperinge akýsi hopsdróm, chmeľovú ulicu slávy.

 

Čo všetko tu nevidno, dievčatá ako chmeľové šišky, ale aj gymnastov robiacich premety na chmeľových stožiaroch, ba aj opilcov smažiacich sa v pekle. Na výstrahu všetkým milovníkom piva, že pivo je zradný nápoj.

Belgické či skôr flámske pivo má naozaj tisíc tvárí. Rozpráva množstvo príbehov, za ktorými sú osudy vynachádzavých farmárov a pivovarníkov. Pivo tu ľudia pijú radi a rovnako radi o ňom vedú rozprávajú. Flámi pivu rozumejú.


Pivo inšpirovalo aj Einsteina

Vo Flámsku majú školy piva. V jednej z nich vystupuje aj slávny Albert Einstein. Vysvetľuje, ako objavil teóriu relativity. "Včera v noci som prvýkrát ochutnal 4 pivá Pannepotten a 8 cuvée Delphires. Ale až po piatom BD double Black som uvidel svetlo: E=mc2. P.S. Myslím si, že Boh bol pivovarník."

 
« Späť


Diskusia: "Belgicko: Malá krajina veľkých pív"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre