Druhý pokus pre bystrické pivo / Autor: Gabriel Beer

17.03.2011, 09:12, Peter Blahút

Prebraté zo zdroja: Trend, str. 34

Iba jediný slovensky pivovar zabodoval na tohtoročnej súťaži Zlatá pivní pečeť v českom Tábore. Paradoxne žiaden veľký výrobca. Z prestížnej súťaže, kde sa zúčastnilo stopäť pivovarov, si odniesol druhé miesto a Extra pivní pečeť Banskobystrický pivovar. Za svoj šestnásťstupňový Urpiner. Ide o pivovar, ktorý toho za ostatné roky veľa preskákal, okúsil zvláštnu privatizáciu i konkurzy. Ešte pred niekoľkými rokmi meno jeho výrobkov u mnohých pivárov vyvolávalo odpor a komentáre typu: „mydlová voda“.


Horkasté rozhodnutia

Pred dvoma rokmi sa k pivovaru dostala v konkurze skupina podnikateľov z Trenčína. Od začiatku deväťdesiatych rokov vo veľkom dovážali elektroniku. „K pivu sme pričuchli ako väčšina ľudí. Ako kibici. No v Holandsku a Belgicku sme videli, že na trhu fungujú desiatky menších pivovarníckych firiem,“ hovorí predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru Branislav Cvik.


Aj keď biznis s elektronikou im funguje dodnes, už koncom deväťdesiatych rokov so spoločníkom rozmýšľali o diverzifikácii svojho podnikania. Uvažovali o výstavbe malého pivovaru na zelenej lúke. No naskytla sa šanca získať ten banskobystrický v konkurze. „Uvedomovali sme si obrovské množstvo nášľapných mín. Je to firma z roku 1972. So všetkými historickými problémami. Ktorá zažila macošské správanie bývalého majiteľa,“ tvrdí B. Cvik. Spomína, že dlho si rozhodnutím získať Urpín neboli istí. Ako mierna výhoda sa ukazovala značka, aj keď s pachuťou v povesti. Ale niektoré regióny, napríklad okolo Banskej Bystrice či časť Kysúc, boli na Urpín navyknuté. Navyše v pivovare boli stále odborníci na varenie piva.
Majitelia dlho uvažovali, či zachovať pôvodnú značku. Klasický Urpín si síce vytiahol z firmy bývalý majiteľ, no pokračoval Urpiner. „Obávali sme sa, že ak by sme prišli s inou značkou, ľudia v regióne by boli zmätení. Mohli by sme prísť o časť trhu a stratiť vybudovaný kmeň zákazníkov. Naše rozhodnutie sa ukázalo správne,“ spomína B. Cvik.

 

Skutočné investície

V konkurze zaplatili za fabriku približne 1,6 milióna eur. „Podstatne viac, ako za ňu ktokoľvek kedykoľvek reálne dal,“ pripomína predseda predstavenstva a líder pivovaru. Pivovarníckej vízii dua Branislav Cvik – Ľubomír Vančo uverila Slovenská sporiteľňa. Ich dlhodobá spolupráca s touto bankou bola totiž vždy bez problémov či bez meškajúcich splátok.


Pivovar mal šťastie a prežil. Na rozdiel od mnohých lepšie rozbehnutých a modernejšie vybavených výrobcov, ktorí končili po tom, ako sa dostali do rúk silných pivárenských koncernov a tie sa rozhodli výrobu koncentrovať. Podľa B. Cvika firmu zachránil aj správca konkurznej podstaty Vladimír Nosko. Napriek problémom zachoval výrobu. „Ak by pivovar stál, nekupovali by sme ho,“ tvrdí B. Cvik. Správca konkurznej podstaty však stále nemá celý konkurz z krku. Doťahuje sa napríklad o časti niektorých technológií, ktoré predchádzajúci majiteľ Pavol Čupka papierovo vytiahol mimo pivovaru.


Za tri roky súčasní majitelia kúpili pre výrobu nové zariadenia za približne 3,5 milióna eur. Bez investícií by to nešlo. Podľa servismenov sa napríklad rovnaký typ plničky fliaš, ako mali donedávna v Banskej Bystrici, zachoval vo funkčnom stave už iba v Etiópii. Riaditeľ firmy ukazuje nové plnoautomatizované plničky sudov aj fliaš či nové nákladné autá. Po konkurze v areáli ostala jedna nepojazdná liazka, dve Avie a niekoľko Felicií.


Oprášili receptúry

Investovať musia ďalej. Napríklad na nové chladenie, ktoré musí v pivniciach, kde pivo leží, udržiavať veľmi nízku teplotu. Ekonomiku pomohla zlepšiť aj jednoduchá výmena dodávateľov energií. Namiesto tradičnej Stredoslovenskej energetiky elektrinu dodáva obchod Slovenských elektrární. Plyn zasa český RWE. Nové investície a priamy dohľad majiteľov pomohli udržať firmu napriek silnej konkurencii v čiernych číslach. Recept na úspech? „Stačilo oprášiť pôvodné receptúry. A kúpiť suroviny prvotriednej kvality. Žiadne stabilizátory či urýchľovače. Naše pivo kvasí v sudoch štyridsať aj šesťdesiat dní, podľa typu,“ tvrdí B. Cvik. Urpiner varia systémom náročným na hygienu, peniaze majiteľov aj čas. Podľa typu pív aj podľa stupňovitosti. Megafirmy vyrábajú inak. Spôsobom, ktorého výhodou je ekonomická efektivita: uvaria pivo s jednou podstatne vyššou stupňovitosťou a to potom riedia upravovanou vodou v špeciálnych prístrojoch na presné stupne. Systém, z ktorého pivári majú strach, že môže priniesť akýsi druh unifikácie trhu.


„Toto nie je naša cesta. Naším vzorom je český pivovar Bernard. S heslom: Na stráž proti europivu,“ hovorí B. Cvik. A pripomína víziu: dopracovať sa postupne medzi prémiové pivá.
INAK NA KRČMÁROV Trh piva je na Slovensku mimoriadne koncentrovaný. Približne deväťdesiatštyri percent jeho výroby majú v rukách dvaja hráči. Heineken a SABMiller.
Po tom, čo s výrobou piva prestali v Poprade a vo vyhnianskom Steigeri získala vplyv česká pivovarnícka firma OMS Přerov, možno ako o čisto slovenskom pivovare fungujúcom v rukách miestnych majiteľov hovoriť už iba o zostatku konárikovskej skupiny, Popperi v Bytči. A nováčikoch v brandži v Banskej Bystrici. „V Česku sú desiatky menších pivovarov. Slovenský trh je veľmi fádny,“ pripomína B. Cvik.


Urpiner to má s konkurenciou ťažké. Nemôže s veľkými hráčmi súťažiť marketingovými nákladmi. Ani mohutne spolufinancovať krčmárov a podporovať ich pri budovaní prevádzok, ako to robia oni výmenou za podpis, že v krčme sa neobjaví iné pivo než to ich. „My sa snažíme presvedčiť, že ak dodáme pivo lacnejšie ako zvuční konkurenti, majitelia prevádzok môžu v konečnom účtovaní zarobiť viac,“ hovorí šéf pivovaru. Stratégia pomáha a k pivu z Banskej Bystrice sa začína postupne hlásiť viac prevádzok. Pomáha pružnosť pri rokovaniach a pri riešení problémov: „Vedúci prevádzky sa dostane aj ku mne. Sme malí a nemáme vybudovanú žiadnu byrokratickú štruktúru na riešenie problémov,“ pripomína šéf pivovaru.


Aj keď ten bol pôvodne postavený na 350-tisíc hektolitrov, teraz varí približne 75-tisíc. Zamestnáva 84 ľudí. A nemá ambície dobiehať socialistické čísla. „Nemôžeme ísť na obrovské objemy. Ukázalo sa, že pivovary, ktoré robia lacné brandové pivo pre obchodné siete, majú obrovské problémy. To nie je naša cesta,“ vyhlasuje B. Cvik. Dodáva, že ak by mal predávať fľašu takéhoto piva do obchodných sietí po deväť centov, mal by iba tri možnosti. Oklamať kvalitu, dodať so stratou alebo nevyrobiť vôbec.


Aj tento banskobystrický pivovar hľadá predtým nevyskúšané cesty, ako si nájsť nových zákazníkov. Nové receptúry mieria na ženy. Urpiner cherry či pivo s limetkovou príchuťou, ktoré tiež získalo cenu na tohtoročnej Zlatej pivnej pečati. No rozhodujúcu časť – až sedemdesiat percent svojej kapacity – predáva v sudoch do prevádzok, kde musia presvedčiť tradičných pivárov. Fľaše Urpinera sa dostali aj na trhy Kanady a Fínska. A pochváliť sa môžu aj tým, že ho možno piť v siedmich prevádzkach v centre Viedne.


„Pivovaru sme prepadli. Zatiaľ kúpu neľutujeme. Myslím si, že aj s odstupom času budeme môcť povedať, že sme urobili dobrý krok,“ tvrdí šéf a spolumajiteľ Banskobystrického pivovaru B. Cvik.

 
« Späť


Diskusia: "Druhý pokus pre bystrické pivo / Autor: Gabriel Beer"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre