Malý pivný bedeker / Autor: Vladimír Turkovič

28.05.2009, 10:57, Peter Blahút

Prebraté zo zdroja: brejk.pluska.sk

Pivní magnáti na našom trhu hľadajú životný priestor. Bažant a či Šariš? Topvar alebo Corgoň? Ja som Pilsner Urquell, kto je viac? A čo my – Steiger, Gambrinus, Kozel, Zubr, my sme vari od macochy?


Zanechajme sváry, bavme sa o dobrom pive. Lebo je čas vrchovatý, vonku pečie a treba ísť na jedno... Najprv však dovoľte malý bedeker, ktorý vás pripraví viesť fundované pivné reči.

 

Prekvapte kamošov perličkami z histórie:

Len málokto vie, že pivo je prvý ľudský kultúrny nápoj s najdlhšou históriou. Za najstarší doložený dôkaz sa považuje 6 000 rokov stará sumerská tabuľka, ktorá zobrazuje ľudí pijúcich slamkami nápoj zo spoločnej nádoby.


Do dejín piva sa v 16. storočí hlboko zapísal rok 1543, v ktorom sa prvýkrát objavil tajomný kráľ piva Gambrinus – patrón sladovníkov a pivovarníkov, sediaci obkročmo na pivnom sude s džbánkom piva v ruke, a rok 1581, odkedy varia v Krušoviciach pivo zo žateckého chmeľu, pramenistej křivoklátskej vody a výberového jačmeňa.


Nielen Česko, ale aj Slovensko má bohatú pivnú históriu. Na Slovensku bola výroba piva známa už v najranejšom stredoveku a aj samotné slovo pivo má staroslovanský pôvod.


Prvý pivovar na Slovensku, ktorý sa postavil po druhej svetovej vojne na zelenej lúke, bol topoľčiansky pivovar Topvar. V poradí druhý bol Pivovar Šariš. Pivovar v Hurbanove, kde sa varí Zlatý bažant, založili v roku 1969. O dva roky neskôr tam však vybudovali prvú linku na plnenie plechoviek v Československu.

 

Blysnite sa znalosťami zo súčasnosti:

Na celosvetovej produkcii piva, 1,8 miliardy hektolitrov, majú v súčasnosti pivá typu pilsner, čiže pivá plzenského typu, vyše dvojtretinový podiel. Pilsner ako druh piva je vo svete synonymom pre svetlý ležiak.


Najpredávanejšie zahraničné pivo na Slovensku je Velkopopovický Kozel, ktorého maskotom je živý cap. Zlatý bažant zas od 1. apríla tohto roka kúpite aj vo Švédsku.

 

Vysvetlite im čo-to z výrobného procesu:

Na pivo, jeho prípravu a výber ingrediencií sa od nepamäti kládli prísne nároky. V roku 1516 princ William z Bavorska vydal najslávnejší predpis o čistote piva – Reinheitsgebot, ktorý zaväzoval pivovarníkov používať na varenie piva iba jačmeň, vodu a chmeľ. Tradíciu tohto nariadenia dodnes zachovávajú viaceré pivné značky, alebo sa tak aspoň tvária...


Rozhodujúci faktor, ktorý dodáva pivu zlatistú farbu, je používaný slad. Samotný proces výroby sladu z jačmeňa trvá približne 10 dní, následne sa však musí hotový slad ponechať minimálne 30 dní odležať, kým sa z neho začne variť pivo. Pri výrobe piva sa sladový šrot po zmiešaní s varnou vodou postupne zahrieva – ide o tzv. rmutovanie.


Podľa spôsobu kvasenia delíme pivá na spodne a na vrchne kvasené. Pri spodnom kvasení kvasinky po fermentácii sedimentujú na spodok kvasných nádob. Pivá plzenského typu patria medzi spodne kvasené.


Najkvalitnejší a najdrahší chmeľ na svete je žatecký chmeľ.

 

Tisíc aromatických látok:

Vôňa zlatistého pivného moku je jeho výraznou charakteristikou, lebo rozhoduje o prvom dojme, ktorý si spotrebiteľ o pive urobí. Znie to možno až neuveriteľne, ale doteraz bolo v pive identifikovaných vyše tisíc aromatických látok.


Medzi základné chuťové znaky piva patrí jeho horkosť, sladkosť a plnosť. Vyššou intenzitou plnosti a sladkosti sa vyznačujú tmavé pivá. Tieto pivá sú charakteristické svojím typickým buketom a ich lahodnosť spočíva v harmonickej kombinácii svet-lého, bavorského, karamelového a farebného sladu. Naopak vyššou intenzitou plnosti a horkosti vyniká pivo Pilsner Urquell. Jeho plnosť je odvodená od sladkosti neprekvaseného extraktu, za ktorým je optimálne skrytá výrazná, ale príjemná horkosť.

 

Vyberte sa na pivo do správneho podniku:

Pivo plzenského typu by malo byť podávané pri optimálnej tep-lote 7 °C. Teplota je veľmi dôležitá na dosiahnutie jedinečnej, žiaducej arómy. Dokonale čistý pohár by sa mal pred čapovaním približne na 5 sekúnd ochladiť opláchnutím v studenej vode. Kvalitne podávané pivo má mať hustú penu s výškou 35 mm, so smotanovou farbou a bez viditeľných bubliniek. Pivo má byť načapované na jeden raz, stekajúc po stene pohára tak, aby sa zabránilo zlomeniu prúdu piva, ktoré sa zvyčajne končieva neslávnou, tzv. karfiolovou penou.


Skutočným fajnšmekrom dobrého piva učaruje aj pivo čapované tankovou technológiou. V tomto prípade ide o nepasterizované pivo s kvalitou priamo z ležiacej pivnice.


Na kvalitu čapovaného piva však výrazne vplýva aj čistota pivného potrubia. Jedna z vecí, ktorá vám napovie, aká je kvalita čapovaného piva vo vašom obľúbenom podniku, je aj certifikát kvality „Čisté pivné potrubie“. V prevádz-kach, ktoré sa pýšia týmto certi-
fikátom, je prísne sledované nielen dodržiavanie hygienických podmienok, úroveň čistoty výčapnej techniky a kvalita čapovania, ale aj umývanie pohárov, používané čistiace prostriedky, skladovanie a teplota piva.


Správne načapovať pivo je naozajstné umenie. Na Slovensko minulý rok dorazila svetoznáma súťaž Pilsner Urquell Master Bartender, ktorej cieľom je vytvoriť sieť profesionálnych barmanov v rôznych krajinách sveta.

  

P. S.:

Z celého srdca držíme palce slovenským bartenderom. Obzvlášť bratislavským, ktorí dokážu načapovať trištvrte piva, ktoré sa tvári ako celé...

 
« Späť


Diskusia: "Malý pivný bedeker / Autor: Vladimír Turkovič "
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre