Požehnané pivo / Autor: Jozef Koleják

Volá sa trapistické a meno získalo vďaka mníchom, ktorí ho už od stredoveku vyrábajú podľa tajných receptúr. Spomedzi osemsto druhov belgických pív vyniká úplne všetkým. Chuťou, vôňou, farbou a najmä silou. Pri každoročnom súboji o najlepšie pivo na svete sa na popredných priečkach točia práve trapistické pivá.

Cisterciánsky rád prísnej observancie v La Trappe založil priateľ kardinála Richelieu Armand-Jean Bouthillier de Rancé. Pôvodne rozpustilý muž sa po smrti milovanej manželky uzavrel do seba a rozhodol sa niečo urobiť s nepodareným životom mníchov. V tom čase boli skôr symbolom žobrania a bezuzdného pitia než tichého rozjímania nad všehomírom. Stal sa opátom nového rádu, ktorému vymyslel veľmi prísne pravidlá. Mnísi v jeho novom kláštore nesmeli jesť mäso, biely chlieb, víno, museli neustále pracovať a zarputilo mlčať, aby tak lepšie precítili prítomnosť Najvyššieho. Mnísi si na chod kláštora museli zarábať vlastnou prácou, ku ktorej patrila aj výroba kvasinkového piva. Výrobu nasledujúce storočia zdokonalili tak, že v dnešných dňoch chodia do trapistických kláštorov autobusy plné nadšených pivárov na delikatesné ochutnávky.

Pravosť piva stráži Medzinárodná trapistická asociácia, ktorú si mnísi založili v roku 1997, aby sa ich meno nemohlo používať na hocijaké komerčné kvasinkové pivo, čo bolo dovtedy bežnou praxou. Vymysleli si teda čierne šesťuholníkové logo a zaviedli prísne výrobné pravidlá. Pivo musí byť vyrobené za múrmi kláštora priamo mních mi alebo pod ich dozorom, pivovar, spôsob výroby a jeho komerčné využitie musia byť podriadené mníšskej komunite a zisk z predaja použitý na chod kláštora a charitu. Pri pití trapistického piva sa teda v žiadnom prípade nemusíte cítiť previnilo. Ba práve naopak.

Na svete existuje len sedem kláštorov, kde sa trapistické pivo varí a mlčaním sa uchováva jeho recept. Šesť z nich sa nachádza v Belgicku – Orval, Chimay, Rochefort, Westvleteren, Westmalle a Achel. Jeden jediný je za hranicami v Holandsku a volá sa Koningshoeven. Každé z nich má inú chuť a celkom inú prípravu. Líšia sa už tým, že ako základ sa využíva voda priamo zo starých kláštorných studní.

Jednotlivé pivá sa delia podľa sily do troch skupín a každý kláštor ich označuje inak. Rochefort používa čísla 6, 8 a 10, iné kláštory označenie odvodené od Svätej Trojice – enkel, dubbel a tripel. Ak ste ešte trapistické pivá nepili a z roztopašnosti si otvoríte Rochefort desinu s tým, že však je to len taká desinka, čakajte pekný nášup. Už šestka je taká silná, že ju pokojne môžete porovnávať s vínom. Napokon, labužníci naozaj pri opisovaní trapistických pív používajú slovník podobný tomu someliérskemu.

Mnísi si v kláštoroch vyrábajú ešte jedno pivo, úplne slabučké, páterské. Môžu ho piť aj oni, ale len na výročné sviatky. Dá sa ochutnať iba v ich kláštoroch, rovnako, ako aj ostatné produkty s trapistickým logom – syry a domáci chlieb. Predtým, ako do kláštora vyrazíte, podrobne si naštudujte návštevné pravidlá. Do niektorých je vraj ženám vstup prísne zakázaný.